VĎAKA
Jeden z nás
Z objatia Nej a Neho vzklíči.
Tajomstvo tela načas skryté,
do duše súradnice vryté.
Je jej? Či jeho? Svoj? Či ničí?
Čas plynie a semienko pučí.
Srdce k srdcu sa tíško vinie.
Byť či nebyť? Tak áno či nie?
Desivá nočná mora mučí.
Rastie, hýbe sa, ale mlčí.
Lono mu ponúka bezpečie.
Aj pascu, z ktorej neutečie.
Vyhrá láska či zákon vlčí?
Opúšťa lono… Zrie v náručí!
Pieseň mamy mu nežne zneje,
na otca sa radostne smeje.
Je jeden z nás! Láske nás učí.
Jana – Mária
Trnava, august 2013
