Pri príležitosti Svetového dňa Downovho syndrómu, ktorý oslavujeme v utorok 21. marca, vám prinášame nádherné vyznanie človeka, ktorého súrodenec má Downov syndróm. Veríme, že vás zahreje pri srdci a pomôže vám uvedomiť si, že najdôležitejšie je to, čo je očiam neviditeľné.
Dobrý Bože, ďakujem ti za to, že si do môjho života poslal jedinečného, nesmierne vzácneho človeka – profesora Downa.
Profesor Down nemá vysokoškolské tituly ani odborné certifikáty. Nepotrebuje ich. Je obdarený múdrosťou srdca.
Profesor Down sa neorientuje v dejinách umenia, zato však nádherne maľuje.
Profesor Down nerozumie tomu, čo je to mocnina a odmocnina, zato však veľmi dobre chápe a často uplatňuje moc úprimného objatia.
Profesor Down nevie chodiť v zákonoch a predpisoch, zato však vášnivo tancuje.
Profesor Down nevyniká trhovo uplatniteľnými zručnosťami, zato však dostal do vienka omnoho zriedkavejšie talenty – citlivé srdce a radosť zo života.
Profesor Down nerobí kariéru. Nemá široké lakte, ale široký úsmev.
Profesor Down vás zavolá do cukrárne so slovami: „Ja ťa pozývam a ty platíš.“ň
Profesor Down drží diétu. V žiadnom prípade nezje papriku, ktorú nemá rád, lebo ako vraví, z papriky sa priberá. Čokoládu si ale dá. Z tej sa nepriberá.
Profesor Down zdvorilo odmietne pozvanie na jarnú prechádzku s odôvodnením, že nemôže ísť, lebo má energiu. Pol hodinu si lámete hlavu nad tým, prečo teda nemôže ísť, až napokon vysvitne, že má alergiu.
Profesor Down má rád svoj systém a poriadok. A tak keď prídu na návštevu príbuzní, ktorí sa zdržia celý víkend, pre poriadok sa ich rovno medzi dverami spýta: „A kedy pôjdete domov?“
Profesor Down má rovnakú hodnotu a dôstojnosť ako všetci ostatní ľudia, ba má aj niečo, čo oni nemajú – chromozóm lásky navyše.
Život s profesorom Downom je pre mňa Harvardom človečiny.
Profesor Down ma dennodenne učí, že byť iný je úplne v poriadku, a to aj vtedy, keď je človek iný inak, než je práve „in“.
Profesor Down ma učí, že existuje veľa spôsobov, ako byť úspešný a šťastný, že úspech a šťastie nemožno vtesnať do jedinej šablóny.
Všetko, čo ma učí profesor Down, možno zhrnúť do jednej vety: Neexistuje nič také ako bezcenný ľudský život.
Z povrchu zeme sa postupne vytrácajú profesori z rodiny Downov. Keby ich bolo na svete viac, možno by sme nepotrebovali toľko profesorov psychiatrie a trestného práva. Možnože v našom chladnúcom vesmíre ovládanom zákonmi účelnosti a efektivity by bolo viac ľudského tepla a nekomplikovanej radosti…
