Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (ďalej „SNSLP“) zverejnilo tento mesiac Správu o dodržiavaní ľudských práv v SR za rok 2015 (ďalej aj „Správa“). Správa vôbec nespomína diskusiu o práve na život nenarodených a ani najmasovejšiu občiansku manifestáciu v novodobých dejinách Slovenska – Národný pochod za život. Zato otvorene podporuje rozporuplné „práva LGBTI osôb“.
Oceňujeme, že na Slovensku je inštitúcia, ktorá sa venuje sledovaniu základných ľudských práv a snaží sa o scitlivovanie spoločnosti na ľudskú dôstojnosť a rovnosť medzi ľuďmi. Správa na svojich 178 stranách zachytáva pomerne širokú škálu tém, ktoré sa dotýkajú ľudských práv a snaží sa nielen o konštatovanie, ale pokúša sa formulovať aj odporúčania pre rôzne verejné inštitúcie na zlepšenie stavu. Oceňujeme, že správa reaguje aj na aktuálne výzvy v oblasti ľudských práv napríklad v súvislosti s utečeneckou krízou alebo nárastom prejavov rasizmu, xenofóbie a extrémizmu.
Bohužiaľ, správu ako celok musíme považovať za neobjektívnu a nekomplexnú. Ako problematické vnímame, že správa dáva neprimerane veľký priestor tzv. právam „LGBTI osôb“ a robí im otvorenú propagandu. Nerešpektuje tým aktuálny stav spoločenskej diskusie o tejto veci, keďže existujú obavy, že sa nejedná o reálne uplatňovanie ľudských práv, ale o zneužívanie témy ľudských práv na presadzovanie nadpráv pre LGBTI osoby. Za úplné prekročenie prahu objektívnosti a kompetencie Správy považujeme odporučenie na prijatie registrovaných partnerstiev a akčného plánu LGBTI. Správa tiež vyzýva na prijatie kontroverzného Istambulského dohovoru. Naproti tomu sa Správa napríklad vôbec nevenuje problému s nárastom obmedzovania práv seniorov.
Považujeme za poľutovaniahodné, že správa sa ani jednou vetou nevenuje Národnému pochodu za život a jeho požiadavkám na zlepšenie ochrany práv nenarodených detí. Čo sa musí stať pre to, aby verejná inštitúcia, ktorá sa priamo venuje ľudským právam, si konečne všimla diskusiu o práve na život ľudských bytostí pred narodením? Ak nestačia ani dve najmasovejšie manifestácie v dejinách novodobého Slovenska v centrách dvoch najväčších slovenských miest, potom ťažko môžeme vnímať prácu tejto inštitúcie ako odborne i spoločensky prínosnú. Ak má mať SNSLP nejakú dôveryhodnosť, musí začať vnímať ľudské práva komplexne a v ich pôvodnom význame a nie iba ako záležitosť lobizmu podľa aktuálne trendovej ideológie. Pre slovenskú verejnosť má zmysel funkčná ľudskoprávna organizácia, nie ďalšia lobistická skupinu fungujúca zo štátneho rozpočtu.
Žiadame SNSLP o prepracovanie Správy, odstránenie vyššie spomínaných nedostatkov a objektívne hodnotenia stavu ľudských práv.
Bratislava, 30. 5. 2016, Marek Michalčík, koordinátor Národného pochodu za život
